Blanciar ADAMČÍK

Blanciar - spona na košeľu

V podstate existujú dva základné tvary blanciarov: kruhové a srdcové, s dierovaným ornamentom, vtáčími hlavami alebo orlami a motívmi pripomínajúcimi slnko. Tieto prvky sú príznačné pre celú oblasť západných Karpát. Podobné šperky možno nájsť len v pobaltských krajinách severovýchodne od povodia rieky Dviny, najmä v Estónsku. Podobné ako estónske šperky v tvare disku sa vyskytujú vo Švédskej Livonii a Lotyšsku. Blanciare zdobené dvoma hlavami dravých vtákov a vyzdobené tromi až piatimi príveskami sú bežné na juhu Švédska.

Blízke analógie okrúhlych a srdcovitých tvarov, zdobené vtákmi s ostrým zobákom nájdeme na blanciaroch holandskej provincie Frízsko. Všetky tieto varianty smerujú k základným formám karpatských blanciarov.

Tradičné blanciare pochádzajúce z gotických prototypov. Sú zdobené slnečnými vzormi, polmesiacmi, hviezdami, zvieracími a heraldickými motívmi, najmä kultovou hlavou dravého vtáka, ktorý je vždy zobrazený z profilu. Všetky následné migrácie obyvateľstva do Karpatského regiónu nedokázali prekonať gotický vplyv na základné formy blanciarov.

História blanciarov - Goralská spona

Od neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej sa v odevoch európskej populácie ustálilo používanie fibule, ktoré sa stále používajú na zapnutie kabátov, štól, košieľ alebo častí tuniky.

Fibula mala rôzne formy meniace sa s aktuálnou módou a zvykmi. Sú preto dôležitým prvkom pri určovaní chronológie pravekých kultúr.

Vo štvrtom storočí sa blanciar používal v celej oblasti Gótskeho osídlenia medzi horným Dneprom, Donom a dolným Dnesterom, kde sa ako základný materiál používal bronz, striebro aj zlato, zdobené vtáčími hlavami.

Zmeny vznikali iba drobným úpravami pod vplyvom miestnych umeleckých remeselníkov. Po rozbití gótskeho štátu Hunmi v roku 375 sa Góti presťahovali na juhozápad do Transylvánie, potom nad Dunaj do Dacie a Pannonie, smerom k podkarpatskému územiu.

Z Panónie sa v roku 401 Góti pohli do Talianska. Počas 4. a 5. storočia v dôsledku invázie Hunov ustúpili niektoré gótske skupny obyvateľstva do pobaltských regiónov,kde priniesli aj svoju zlatnícku zručnosť remeselných centier v Sambii, Litve a Estónsku.

Cesta Gótov o niekoľko storočí skôr je tiež spojená s remeslami na súčasnom území poľskej kultury Wielbarska. Spolu s migráciou Gótov sa v mnohých krajinách rozšírili podobné šperky - variácie fibulí a blanciarov s relatívne malými rozdielmi v základných vzoroch.

Dokazujú to archeologické nálezy v hroboch mŕtvych. V západných Karpatoch a pobaltských štátoch sa dnes používajú vzory ranných stredovekých foriem blanciarov a fibulí, s podstatnými prvkami gotického slohu 4. až 6. storočia.